Keď v rozprávkach dobro víťazí nad zlom….

Pred pár dňami som sa zúčastnila niekoľkých besiedok pre žiakov z prvého stupňa základných škôl. Bolo to veľmi prínosné hlavne pre mňa. Dostala som priamu spätnú väzbu od detí na Pozitívne rozprávky. Rozprávali sme sa, napríklad, o Červenej čiapočke, ako ju poznajú, čo si o nej myslia.  Jedno dievčatko sa smelo prihlásilo a povedalo: “Ja, keď som bola ešte škôlkarka, tak som sa bála niektorých rozprávok, ako napríklad Karkulky a Perníkovej chalúpky. Myslela som si, že čo je v rozprávkach, je aj naozaj.” . A presne v tom je celá pointa vzniku Pozitívnych rozprávok. Deti do piatich rokov ešte nie sú pripravené vysporiadať sa so zlom v rozprávkach, alebo spôsobe prekonania tohto zla. Rodičia by mali mať možnosť čítať svojim deťom jemnejšie verzie našich klasických rozprávok. Veď o čo nám, rodičom, ide? Chceme deťom čítať aj rozprávky, ktoré sú nám už z detstva známe. Chceme im ukázať, že dobro vždy zvíťazí nad zlom, aby v živote nestrácali nádej. Napadlo nás zamyslieť sa nad tým, ako je to zlo potrestané? Zničené? Ježibaba je hodená do pece a upálená. Vlk má buď rozpárané brucho, alebo je hodený do studne. Drakom je odťatá hlava. Zabiť, zabiť, zabiť! A ako je to potom v dospelosti? Podľa rozprávok by mal byť vrah hneď zabitý, zlodejom odobratý všetok majetok….Hneváme sa, keď polícia (akože to dobro) neprimerane zakročí voči “záškodníkom” (zlu). Alebo keď sa druhým mstíme. Nezdá sa vám, že hlavné posolstvo klasických rozprávok, že dobro vždy zvíťazí nad zlom je skrytým posolstvom – oko za oko, zub zub. Ak nie, “slepotu za oko, holé ďasná za zub”.

Jemnejšie verzie Červenej čiapočky a Medovníkovej chalúpky v Pozitívnych rozprávkach vznikli pre menšie deti (škôlkarov) práve preto, že moje dieťa a deti mojich známych reagovali na klasické verzie týchto rozprávok úzkosťou, strachom. Rozoberali obsah z rozprávok, či sa k nim môže dostať vlk alebo ježibaba. Večer chodili so strachom na toaletu. Teda som svojmu najbližšiemu okoliu ponúkla jemné verzie bez zla a násilia pre ich najmenších. Až neskôr, po odporúčaniach môjho okolia, som sa rozhodla vydať Pozitívne rozprávky, aby mali rodičia možnosť výberu.

Teraz je môj syn už väčší a bez problémov počúva klasické verzie. Vie, že to nie je naozaj a vždy si môžeme vybrať, ako tá rozprávka dopadne. Skúste sa opýtať svojich detí, keby sa teraz premenili na spisovateľov, ktorú rozprávku by chceli zmeniť, a ako….

Ich odpovede mi môžete napísať na pozitivnerozpravky@gmail.com