Bájky spod baobabu a ich tajomstvá: Zvierací hrdinovia – 1. časť

Africká savana, zvuky panenskej divočiny, modrá obloha a prekrásne západy slnka, jeden krajší ako druhý – obraz, ktorý vo nás vyvoláva pocit tajuplnej exotickosti. Ako by asi tento záhadný svet plný exotických zvieratiek zapôsobil na malého človiečika a ako by mu mohol pomôcť pri riešení každodenných problémov jeho detského sveta? Tak túto otázku si položila aj Michaela Pribilincová, doktorka psychológie a vytvorila desať jedinečných Bájok spod baobabu. Ak chcete spoznať všetky jej tajomstvá, stačí ak budete sledovať náš seriál a odhalíte čaro tohto výnimočného diela pre malých i veľkých.

Dnes na tému: Zvierací hrdinovia – 1. časť

Každý dobrý príbeh musí mať svojich hrdinov a každá dobrá bájka ich musí hľadať v zvieracej či rastlinnej ríši. Práve títo netradiční hrdinovia znázorňujú rôzne morálne poklesky a nastavujú nám, ľudom, zrkadlo nášho niekedy nepekného správania sa. Bájky spod baobabu si po svojich hrdinov zašli až do ďalekej africkej savany. Možno oceníte, ak v tomto článku nájdete pár základných informácii o zvieratách, ktoré sú nositeľmi ľudských vlastností v Bájkach spod baobabu.

Náš citlivý slon, ktorý túži ukázať svojím blízkym že ich ľúbi, je zástupcom radu chobotnatcov. V súčasnosti žijú dva, možno tri druhy. Napríklad slon indický je vysoký až 3 metre a váži osem ton. Má mohutné čelové hrbole, chrbát sa mu zvažuje k zadku. Naproti tomu slon africký, ktorý dosahuje výšku až 3,5 m a váži 7 ton, čelové hrbole nemá a jeho chrbát je najvyšší v bedrovej časti. Má veľké plachtovité uši, ktoré mu slúžia aj na komunikáciu.

Do bájok sa dostal aj nám celkom známy plaz z čeľade korytnačkovitých – korytnačka. Ak ju máte doma v akváriu, tak určite viete, že korytnačka močiarna má telo pokryté nízkym, vypuklým, čiernohnedým pancierom, nohy a chvost šupinami. Dosahuje dĺžku 20, výnimočne až 36 cm. U nás je jediným druhom korytnačkovitých a vyskytuje sa na Záhorskej a Výchdoslovenskej nížine. Patrí medzi chránené druhy.

Dlhý, elegantný krk, vďaka ktorému vidí široko ďaleko a zradná obloha pred ňou neskryje žiadne svoje tajomstvá – to môže byť jedine žirafa, inak prežúvavý párnokopytník. Encyklopédie ju charakterizujú ako veľkého živočícha s dlhým krkom, za čo sa môže poďakovať predĺženým krčným stavcom, a dlhými nohami s len dvomi prstami. Živí sa vetvami a lístím stromov, ktoré si trhá svojím dlhým jazykom. Lesnaté savany a stepi obýva niekoľko druhov.

A teraz trochu na ružovú nôtu! Áno, presne tak, čakajú nás plameniaky, čo svet vždy vidia tak trochu ružovo. Tu ide o rad veľkých vtákov, dlhokrké a dlhonohé druhy s charakteristickým zobákom. Pomocou mäsitého jazyka filtrujú z vody drobné živočíchy, najmä kôrovce, ktorých telá obsahujú farbivá, vďaka ktorým plameniaky dostávajú ružový až oranžový nádych. Žijú v tropických a subtropických oblastiach celého sveta, na brehoch slaných vôd s množstvom planktónu. Hniezdia v kolóniách v plytkých vodách, kde si z hliny stavajú vysoké hniezda.

Možno sa z času na čas stretneme s hanlivým slovom hyenizmus, no verte či nie, hyena, a to nielen tá naša, nemusí byť až taká zlá. Patrí do čeľade cicavcov z radu šeliem. Je mäsožravá, má mohutný chrup a neobyčajne silné žuvacie svaly. Živí sa zdochlinami. Hyena škvrnitá s hyenou čabrakovou žijú v Afrike, hyena pásavá v pásme od severovýchodnej Afriky zasahuje cez Arábiu a Palestínu až do Indie.

Kto si prečíta, alebo aj vypočuje bájku o Posmešnej hyene, mal by dobre poznať aj jej jedinečného partnera hrocha – zavalitého neprežúvavého párnokopytníka z čeľade hrochovitých. Polovodným spôsobom života v tečúcich i stojatých vodách Afriky žije hroch obojživelný, samec meria 4,5 m, je vynikajúcim plavcom, ktorý deň trávi na piesku alebo vo vode. V noci si hľadá rastlinnú potravu. V močaristých pralesoch žije zase hroch libérijský. Je menší ako hroch obojživelný, na rozdiel od hrocha obojživelného vo vode trávi menej času a cez deň spí.

A viete prečo sú antilopa s gazelou tie najsam kamošky africkej savany? Možno je to tým, že sú z jednej a tej istej čeľade. Ak už hovoríme o antilope, hovoríme o podčeľadi turovitých párnokopytníkov. Žijú prevažne v Afrike, niekoľko druhov aj v Ázií. Najväčšia je antilopa losia s výškou okolo 170 cm a s hmotnosťou okolo 1 tony. Oproti tomu najmenšia je zasa antilopka trpasličia, vysoká sotva 25 cm, s hmotnosťou 3,5 kg.

Aj gazely, tie najväčšie parádnice savany, tak ako antilopy, sú prežúvavé párnokopytníky z čeľade turovitých. Majú štíhle telo a dobre vyvinuté rohy, ktorými sa niekedy môžu pýšiť aj samice. Tie sa od samcov mierne líšia aj sfarbením. Obývajú stepi polopúšte a buše v Afrike a Ázií.

Nesmiete si dovoliť obísť ani naše kone v pyžame, našich smutných hrdinov v moci pani noci alebo inak aj zebry, nepárnokopytníky z čeľade koňovitých. Tieto čiernobiele krásavice obývajú lesostepi, savany a polopúšte, ich domovmi sú aj kamenisté horské oblasti Afriky. Ich charakteristické sfarbenie, čierne pruhy na bielom podklade, má ochranný význam.

Určite chcete vedieť čosi viac aj o ostatných hrdinoch našich jedinečných Bájok spod baobabu. Tak nás čítajte aj nabudúce a odhaľte tajomstvá ďalších zvieracích hrdinov.

autor: Juliána Pallerová