Rozprávka ako darček – O sloníkovi Filipkovi

slon2-171x109 Rozprávka ako darček - O sloníkovi Filipkovi  Milé deti, vedeli ste, že aj mláďatká zvieratiek sa rady hrajú na ihrisku ako vy? Že nie? Tak si teda, vypočujte rozprávku o malom sloníkovi Filipkovi a jeho veľkej záchrannej akcii.

Sloník Filip sa zo všetkého najradšej pozeral na deti, ktoré sa hrali na ihrisku blízko jeho domčeka. Rád počúval ich smiech, smial sa na ich huncútstvach, plakal, keď niekto spadol a rozbil si koleno. Miloval nezbedy, ale jeho veľké a dobré srdce neznieslo, keď niekoho niečo bolelo. Vtedy trpel aj on.

„Ach, keby som i ja mohol s ostatnými behať po ihrisku, hojdať sa na tých parádnych hojdačkách, vyskúšať si tie perfišné šúchaly, kopnúť si do lopty, alebo z piesku postaviť hrad,“ sníval sloník dňom i nocou, „no mamička ma tam nikdy nepustí. Vraj som priťažký, ťarbavý a že všetko by som im tam pokazil a zničil. No ja i tak pôjdem, keď sa mamička nebude pozerať.“

A naozaj, v  jeden krásny jasný deň sa sloník Filipko potichučk y vykradol z domu na ihrisko. Stačili mu iba tri slonie kroky a bol tam. Bol taký šťastný, že sa ihneď rozhodol všetko vyskúšať. Ostatné deti sa na veľké a ťarbavé sloníča pozerali s otvorenými ústami.

Sloníča mali veľmi rady, no poznali ho len v  jeho domčeku, kde sa naň mohli pozerať a pohladiť ho. Tu, na ich ihrisku si ho vôbec, ale vôbec nevedeli predstaviť. Báli sa, že im všetko zničí. – A veru aj zničil. Pod ťarchou malého sloníka sa zlomila každá hojdačka. Šmýkačka, len čo sa do nej ako tak-tak dostal, tiež praskla a sloník mal čo robiť, aby sa z nej vyslobodil.

Keď bol konečne voľný, rozbehol sa na pieskovisko. Piesok len tak fŕkal po celom ihrisku, keď sa v ňom chobotom šťastne prehraboval. Potom zbadal loptu. Rozbehol sa za ňou, no nechtiac na ňu stúpil a lopta praskla. Aj malý rebrík, po ktorom deti deň čo deň chodili, sa prelomil na dva kusy, keď po ňom sloník prešiel a spadol aj s ním na tvrdú zem. Keď to deti videli, boli veľmi smutné a nahnevané. Ich nádherné ihrisko bolo úplne zničené a to všetko len pre jedno ťarbavé sloníča, ktoré od radosti nevedelo, čo so sebou.slon2-171x109 Rozprávka ako darček - O sloníkovi Filipkovi  slon1-171x155 Rozprávka ako darček - O sloníkovi Filipkovi

„Choď preč, ty slon jeden ťarbavý,“ ozývali sa deti zo všetkých možných strán.

„Si veľký, nemotorný, nepatríš sem medzi nás,“ začul jedným uchom.

„Si len zviera, a veľmi veľké zviera,“ počul druhým uchom. „Nie si chlapček, ktorý sa s nami môže hrať na našom ihrisku,“ presviedčali ho deti. „Choď už radšej domov a nikdy viac sa nevracaj!“ kričali naňho.

Sloník Filipko vedel, že majú pravdu. Sklonil hlavu a smutne kráčal domov. Už bol skoro doma, keď vtom zrazu započul hrom a veľký lomoz. Obzrel sa a čo nevidel? Ten najväčší strom padol priamo pred bránku na ihrisko. Zostali tam deti, ktoré ho len pred malou chvíľou vyhnali a teraz sa kvôli veľkému stromu nemali ako dostať domov. Boli vystrašené a veľmi plakali. Sloník Filipko neváhal ani chvíľu. Dobre vedel, čo musí a čo chce urobiť, aby im pomohol. Stačilo by len nadvihnúť tento konár a všetci budú môcť ísť von, pomyslel si Filipko.

Raz – dva priskočil a ťažký konár nadvihol. Deti sa rozutekali k svojim rodičom. Keď boli všetci v bezpečí, sloník pustil konár na zem a s úľavou si vydýchol. Vtom uvidel ako sa všetky deti k nemu vrátili a začali na neho radostne štverať. Ďakovali mu za záchranu a ospravedlnili sa za nepekné slová, ktoré mu predtým povedali. Rodičia boli na malé sloníča takí hrdí, že sa im od dojatia kotúľali slzy po lícach.slon2-171x109 Rozprávka ako darček - O sloníkovi Filipkovi  slon1-171x155 Rozprávka ako darček - O sloníkovi Filipkovi  slon-171x181 Rozprávka ako darček - O sloníkovi Filipkovi

A trikrát hádajte, čo za odmenu sloník Filipko dostal? No predsa nové ihrisko, ktoré bolo také veľké a pevné, že sa na ňom mohol pokojne hrať so všetkými deťmi.  Tie ho privítali tak, ako sa patrí. Už ho nikto nikdy viac nevyháňal, lebo každý pochopil, že hoci je sloník Filipko iný, predsa len je ich veľký kamarát. Bez neho by to na ihrisku nebolo ono. Dobré srdiečko je nadovšetko.

KONIEC

Ponaučenie: Maj rád ľudí podľa toho, aké majú srdce, nie podľa toho ako vyzerajú.

Otázky:

  1. Bolo podľa vás správne, ako sa k sloníkovi zachovali deti na ihrisku, keď zlomil hojdačky?
  2. Ako by ste sa zachovali vy, keby vám niekto ako sloník Filipko zničil, čo sa vám páči?
  3. Boli by ste k nemu tolerantní, alebo by ste sa na neho hnevali?
  4. Je správne vyberať si kamarátov podľa toho, ako vyzerajú? Alebo radšej podľa toho akí sú?
  5. Čo je to tolerancia?
  6. Viete na každom kamarátovi zo škôlky (školy) nájsť niečo pekné?
  7. Čo bolo podľa vás pekné na tom, ako sa sloník Filipko zachoval?

Rozprávky vznikli ako súčasť projektu Od seba k iným.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2016. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné MsKC Žiar nad Hronom.

ilustrácie: Alenka Čerťaská

Komentáre

  • Najnovšie články

  • Kategórie

  • Máte záujem dostávať najnovšie príspevky na mail?

  • Poslať info keď bude 3D kniha a nové CD na svete