Klasické verzus Pozitívne: V čom spočíva pozitívna verzia klasickej rozprávky?

Impulz pre vznik Pozitívnych rozprávok sa dá ľahko vyčítať z deja príbehov rozprávkových hrdinov, ktorí nás sprevádzajú už od útleho detstva až po starobu. O náš prvý kontakt sa starali naši rodičia a starí rodičia, keď sme si vyprosili rozprávku na dobrú noc. To isté robia naše deti, ktoré chcú pred spaním počuť nejaký zaujímavý príbeh a to isté si od nás vypýtajú aj vnúčence, ktorým nebudeme vedieť odolať zase my. Čítame tie staré klasické príbehy bez toho, aby sme sa spýtali, či sú tie príbehy vhodné pre naše deti. Náš seriál Klasické verzus Pozitívne vám celkom iste dá odpoveď.

Dnes na tému: V čom spočíva pozitívna verzia klasickej rozprávky?

Poznáte to, vlk, ktorý zožerie Čiapočku je potrestaný dobrým ujom horárom, ktorý sa zase postará o to, aby už nikomu nemohol ublížiť. Zlá baba ježibaba zo sladkej medovníkovej chalúpky sa chystá hodiť Janka do pece, zatiaľ čo z jeho sestričky Marienky si urobí lacnú pracovnú silu. No a napokon úbohá sirota, z ktorej si zlá macocha urobí slúžku vo vlastnom dome. Naozaj to tak musí byť?

,,Pri zaspávaní som synovi púšťala klasické nahovorené rozprávky – Červenú Čiapočku či Medovníkovú chalúpku. Rozmýšľala som, aké obrazy sa mu v hlave vynárajú, keď počúva, ako vlk zožerie starkú, Karkulku, potom mu rozpárajú brucho a hodia ho do studne,” vyjadrila sa pre jeden časopis autorka Pozitívnych rozprávok a hlavne mamička predškoláka Miška Pribilincová, doktorka psychológie, a tak odhalila hlavný impluz pre vznik pozitívnych verzií klasických rozprávok.

V Pozitívnych rozprávkach sa zlého vlka, ktorý zožerie starkú, a potom sa sám dočká brutálneho konca, báť nikto nemusí. Chýba aj zlá ježibaba, ktorá je malé deti. Tieto dva nešťastne odstrašujúce príklady sú v Pozitívnych rozprávkach nahradené príbehmi, ktoré deti učia užitočné hry pre ich cestu životom, rozvíjajú detskú fantáziu a predstavivosť, prinášajú iný pohľad na detský svet, ale hlavne o čom je dnes reč, dávajú im starých hrdinov, ktorých sa však už netreba báť a skutočne ich možno brať ako hrdinov – učiteľov detského sveta.

Je zaujímavé, že príbehy neriešia to, čo sa stane, keď…, ale prečo sa tak stane. Prečo rozprávková bytosť koná tak, ako práve koná? Doteraz sme sa na otázku “prečo vlk Červenú Čiapočku zožral?” dozvedeli: lebo bol zlý. Odpoveď na otázku “prečo Ježibaba chcela Janka zjesť?” obyčajne znie: lebo bola zlá. Rovnaká odpoveď “lebo bola zlá”, nám musí stačiť aj pri otázke prečo zaobchádzala macocha s Popoluškou tak kruto. Avšak tieto dosť stručné, ale neadvekátne a pre malé dieťa dosť nevhodné odpovede v pozitívnych verziách klasických rozprávok ani zďaleka nestačia.

Všetky tri rozprávky hľadajú dôvody, motívy zlých hrdinov a vďaka tomu sa zlo dieťaťu predstaví v celkom inom svetle. A keďže dieťa vidí zlo v novom šate, spoznáva jeho príčiny, odhaľuje motívy konania, nemá žiadny dôvod báť sa ho a zase ten predstaviteľ, ktorý bol zlý na konanie zla už žiadny dôvod nemá, pretože dieťa, poznajúce jeho motiváciu, ho teraz už dokáže pochopiť.

Bojíme sa vlka, lebo je zlý, ale báli by sme sa ho, keby bol len strašne hladný? A potom ak by bol strašne hladný, prečo by mal byť zlý a nepokúsiť sa požiadať o pomoc? Tiež to vnímame cez starenku, ktorá žije v tom najsladšom dome na svete. Nebude to zlá ježibaba, keď nám sama rozpovie, aká je osamelá. Vtedy  v nej vidíme len bezmocnú krehkú bytosť s dobrým srdcom, ktorú si môžeme aj zamilovať, podobne ako vĺčka. Ona nás práve učí, že nemáme odsudzovať niekoho, koho nepoznáme a nevieme nič o jeho trápení. Presne tak by to malo byť aj s rozprávkovými bytosťami.

Popoluška s macochou sú trošku z iného súdka. O macoche sa nedozvedáme nič nové, iba ak, že svojej nevlastnej dcére dovolí ísť na bál, no o to zaujímavejšia je postava Popolušky. Pozitívne rozprávky opäť hľadajú príčinu neblahých pomerov v dome rozprávkovej hrdinky a nadchádzajú ich práve v jej nízkom sebavedomí. To, čo je v iných verziách iba naznačené, v Pozitívnej verzií tvorí jadro celého príbehu.

Tieto tri klasické príbehy dieťa nestrašia, avšak bezproblémový svet ich nevíta ani zďaleka. Problémy sú na to, aby sa riešili a nie, aby sa zaháňali strachom, hrešením, či desivou výstrahou, ako sme tomu svedkami v týchto starých tradičných príbehoch. Hrdinovia z ich pozitívnych verzií sa musia s prekážkami na ceste popasovať svojím dôvtipom a vlastným umom, ktorý im napovie čo je správne a čo nie. Strach z vlka, strach z ježibaby, či strach z macochy už nie je dominantou rozprávky. Tou sa stáva riešenie, alebo skôr hra, ktorá má dieťa k riešeniu priviesť. To, čo sa spočiatku javí ako problém je len príležitosť naučiť sa niečo nové.

Chcete poznať tie najväčšie rozdiely medzi klasickými rozprávkami a ich pozitívnymi verziami? Čítajte nás aj nabudúce, bude reč o rozprávke O Červenej Čiapočke.

autor: Juliána Pallerová