Klasické verzus Pozitívne: O Červenej Čiapočke

Impulz pre vznik Pozitívnych rozprávok sa dá ľahko vyčítať z deja príbehov rozprávkových hrdinov, ktorí nás sprevádzajú už od útleho detstva až po starobu. O náš prvý kontakt sa starali naši rodičia a starí rodičia, keď sme si vyprosili rozprávku na dobrú noc. To isté robia naše deti, ktoré chcú pred spaním počuť nejaký zaujímavý príbeh a to isté si od nás vypýtajú aj vnúčence, ktorým nebudem vedieť odolať zase my. Čítame tie staré klasické príbehy bez toho, aby sme sa spýtali či sú tie príbehy vhodné pre naše deti. Náš seriál vám celkom iste dá odpoveď.

V predchádzajúcom článku ste sa mohli dočítať o rozdieloch medzi klasickými verziami rozprávok, a tými pozitívnymi od Michaely Pribilincovej.

Prvá časť seriálu je k dispozícii tu: http://www.pozitivnerozpravky.sk/klasicke-vs-pozitivne-1cast/.

Dnes na tému: O Červenej Čiapočke

Rozprávka o dievčinke v červenom plášti, Červenej Čiapočke, ktorá ide pozrieť chorú starú mamu, je známa vari na celom svete. Na našom malom Slovensku ju pozná takmer každé malé dieťa. Počúva ju od rodičov, ale i v škôlke či v škole. Často je používaná ako dosť desivý príklad, prečo sa nerozprávať s cudzími ľuďmi či prečo sa oplatí poslúchať rodičov. Avšak práve rodičia sa sťažujú na to, že dej rozprávky je dosť brutálny a deťom namiesto poučenia naháňa iba nočné mory. Poďte sa pozrieť, v čom je pozitívna verzia rozprávky o Červenej Čiapočke Michaely Pribilincovej iná.

Prvý rozpor medzi klasickou a pozitívnou verziou rozprávky možno nájsť už na jej samom začiatku. Červená čiapočka, podľa ktorej dievčatko dostalo svoju prezývku, sa v klasickom príbehu prezentuje ako dar od starej mamy. Dozvedáme sa tiež, že jej darček tak pristal, až sa postaral o samotnú prezývku. Pozitívna verzia však históriu tejto prezývky riešiť nepotrebuje. Tu je známe len to, že dievčatko rado nosilo Červenú čiapočku, a preto bolo Červenou Čiapočkou. Logické vysvetlenie logickej situácie. To, že klasická verzia sa s motívom Červenej Čiapočky viac hrá, len odkazuje na obvinenia zo sexuálnej motivácie rozprávky.

Červená Čiapočka má odniesť košík s jedlom starej mame, ktorá je chorá, teda len v klasickej verzii. V tej pozitívnej sa žiadna choroba, ktorá by mala v dieťati zbytočne vyvolať negatívne pocity hneď na začiatku, nevyskytuje. Nevyskytuje sa tu ani rázna dikcia, aby si dievčatko dávalo pozor, ktorá je v klasickej rozprávke jedným z kľúčových momentov deja. Mohli by sme vyčítať nezodpovednosť matky, ktorá si nevie napomenúť ani vlastné dieťa, no to by sme museli zabudnúť na dôveru matky voči dieťaťu, ktorú Pozitívne rozprávky vyzdvihujú. Len si spomeňte, aký má vo výchove účinok zakázané ovocie a aký obyčajná dôvera v schopnosť dieťaťa rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé.

Presne dôvera v schopnosť Čiapočky rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé, sa prejaví aj v prvom stretnutí s vlkom. Také obľúbené zakázané ovocie zaúraduje aj tu famózne. Aj napriek prísnemu príkazu nikde sa nezastavovať, sa Čiapočka dáva do reči s vlkom, o ktorom vraj ani nevie, že je zlý a ten z nej vytiahne aj to, čo nemá. Práve tu sa zrodí vražedný plán a Čiapočkina naivita mu v tom len a len pomáha. Avšak Pozitívna Čiapočka je na tomto mieste úplne iná. Vlka sa najprv zľakne a on ju musí presviedčať, že sa ho báť nemusí. No múdrejší a skromnejší je aj samotný vĺčik. Keď sa prizná, že je hladný, akoby ani nečakal, že mu ponúkne košík plný dobrôt. No stalo sa a hladný vlk nepozná miery. Nečudo, že Červená Čiapočka je potom nútená hľadať úplne iné riešenie a to je šanca naučiť sa niečo nové.

Ich prvé stretnutie samozrejme predurčuje druhé, v chalúpke u starej mamy. Kým v klasickej rozprávke dôjde k tragédii a vlk svoj desivý plán aj uskutoční, čo sa mu napokon stane osudným, pozitívneho vĺčka do chalúpky privedie zlé svedomie, ktoré ho aj spolu s jedlom čo zožral, ťaží. Starej mame ho príde ľúto a ako dobrá bytosť s dobrým srdcom mu pomôže. A to len dokazuje, že vĺčik, hoci urobil čo nemal, má predsa len dobré srdce, predsa mu pomáha aj stará mama.

A ako dopadne vlk na konci rozprávky? Tak, ako to v rozprávkach už býva, i tu sa zlo trestá a dobro odmieňa. Oko za oko, zub za zub – neplatí iba v klasickej verzií, kde sa o trest postará paradoxne dobrý ujo horár a brutálneho vlka aj dosť brutálne zneškodní. Len pripomínam, že mu rozpára brucho, z ktorého vylezie stará mama i s Čiapočkou, no brucho mu naplní kameňmi, aby keď sa pôjde napiť, sám spadol do jazera a utopil sa. Možno si teraz poviete, že tak mu treba, zlo musí byť potrestané v každom prípade… Ale čo ak ten vlk bol naozaj len veľmi hladný, no na iné riešenie neprišiel a preto konal tak, ako konal?

Celkom inak dopadne oko za oko, zub za zub u vĺčika z Pozitívnej rozprávky. Aj tento konal dosť nešťastne, keď všetko zjedol, no oľutoval to. Trestom je mu zlé svedomie. Nepotrebuje ani dobrého uja horára, aby prišiel na to, že bol pažravý. Či už za to si nezaslúži odmenu? Tú dostáva v podobe láskavej starostlivosti starej mamy a Čiapočka ho k tomu ešte naučí aj fintu, ktorú sa naučila len vďaka jeho pažravosti.

Tajomné posolstvo Červenej Čiapočky, choroba starej mamy, ostrá dikcia matky, naivita dievčatka, brutalita, vlk, a nakoniec jeho desivý záver – toto všetko by malo stimulovať naše deti k poslušnosti a vystríhať ich pred nebezpečenstvom. Problém je v tom, že rozprávka miestami až naháňa strach. Jej pozitívna verzia z balíka Pozitívnych rozprávok je však iná. Namiesto strachu deťom dáva možnosť spoznať vlka a spolu s ním a Čiapočkou sa naučiť úžasné veci. Zamyslite sa nad tým, keď nabudúce budete čítať – A prečo máš také veľké ústa? – ktorá verzia je pre vášho drobca vhodnejšia. Či tá klasická s brutalitou a desom, alebo pozitívna, kde problém znamená príležitosť naučiť sa niečo nové.

Nabudúce sa môžete tešiť na Medovníkovú chalúpku a jej tajomstvá. V čom je pozitívna starenka iná ako zlá Ježibaba?

autor: Juliána Pallerová