Klasické verzus Pozitívne: O Medovníkovej chalúpke

Impulz pre vznik Pozitívnych rozprávok sa dá ľahko vyčítať z deja príbehov rozprávkových hrdinov, ktorí nás sprevádzajú už od útleho detstva až po starobu. O náš prvý kontakt sa starali naši rodičia a starí rodičia, keď sme si vyprosili rozprávku na dobrú noc. To isté robia naše deti, ktoré chcú pred spaním počuť nejaký zaujímavý príbeh a to isté si od nás vypýtajú aj vnúčence, ktorým nebudem vedieť odolať zase my. Čítame tie staré klasické príbehy bez toho, aby sme sa spýtali, či sú tie príbehy vhodné pre naše deti. Náš seriál, Klasické verzus Pozitívne, vám celkom iste dá odpoveď.

V predchádzajúcom článku ste sa mohli dočítať o tom, prečo sa Červená Čiapočka Michaely Pribilincovej vlka nemusela báť.

Predchádzajúca časť seriálu je k dispozícii tu: http://www.pozitivnerozpravky.sk/klasicke-vs-pozitivne-2cast/.

Dnes na tému: O Medovníkovej chalúpke

Medovníková či Perníková chalúpka, Medovníkový či Perníkový domček alebo jednoducho Janko a Marienka – tak pod týmito názvami poznáme ďalší svetoznámy rozprávkový príbeh. Jeho hrdinami sú braček so sestričkou, o ktorých je známe, že sa majú veľmi radi. Mohlo by sa teda zdať, že popularita rozprávky, ako aj jej didaktický zámer spočíva hlavne v láske dvoch súrodencov, ktorá sa dáva za vzor všetkým súrodencom tohto sveta. No ako dobre vieme, nie je tomu tak a samotná rozprávka má oveľa desivejší charakter. V čom je teda pozitívna verzia Michaely Pribilincovej, doktorky psychológie, iná?

Všimnime si už samotný začiatok rozprávky, kde sa rozhoduje, že deti majú ísť do lesa. Tá najdesivejšia verzia hovorí o tom, že deti do lesa v období hladomoru bez štipku ľútosti vyhnala macocha. Avšak oveľa častejšie sa stretávame s postavou starostlivej mamičky, ktorá svoje deti pustí na jahody len po dlhom prosíkaní. Ako prvoradé tu vyznieva varovanie, aby sa neopovážili ísť hlboko do lesa. Presne to isté Jankovi a Marienke prízvukujú rodičia, avšak dodávajú, že ich treba nechať samých spoznávať svet, čo je celkom iste odkaz aj pre rodičov, aby sa svoje deti nebáli viesť k väčšej samostatnosti.

Pokiaľ si dobre spomínate na klasickú verziu Medovníkovej chalúpky, iste viete, že o zlej ježibabe nik ani nechyroval a teda nik ani len netušil, aké nebezpečenstvo hrozí deťúrencom hlboko v lese. Zdá sa, že i keď vo viacerých verziách je naznačené, že zlá striga zjedla už viac detí, nikomu jej obete nechýbali a ani nikto po záhade zmiznutia detí nepátral. Naopak, v pozitívnej verzií je divná starena z medovníkovej chalúpky témou číslo jeden. Hovoria o nej deti, ktoré s ňou mali dočinenia i rodičia, ktorí sa svoje deti boja púšťať do lesa zo strachu, že im môže ublížiť. Chýr o nej nie je veľmi lichotivý, a tak Janka s Marienkou na jahody pustia len tak tak, čo je dôkazom aký vplyv môže mať obyčajná klebeta na ľudskú psychiku.

A teraz, mám na vás jednu otázku: zamysleli ste sa už nad reakciou ježibaby, keď deti prichytí odjedať zo svojho domčeka? Za zmienku stojí citovať túto situáciu: „Á, vitajte, detičky!“ povie im sladko. „Už vás dlho počúvam, dlho tu čakám. No, poďte dnu!“ Neviem ako pre vás, no pre mňa by bola prinajmenšom neprirodzená. Keby mne niekto zničil moje obydlie, asi ho aspoň mierne napomeniem, aby mu bolo jasné, že sa nezachoval pekne a v budúcnosti sa toho vyvaroval. Presne tak koná aj starenka z pozitívnej verzie rozprávky a všetkých nás svojím konaním učí, ako sa zachovať, keď deti občas robia neplechu. Verte, mierne a hlavne primerané napomenutie, nikdy nemôže byť na škodu. Inak v tomto bode sa začína prejavovať ten najvýraznejší rozpor medzi klasickou a pozitívnou podobou Medovníkovej chalúpky.

No a čo sa dialo vo vysnívanom domčeku každého maškrtníka? Všetci dobre vieme, ako v klasickej verzii dopadli Janko a Marienka, len čo prekročili prah sladkého domčeka. Sladké reči večera vystriedala až priveľmi krutá realita rána. Janko putuje do chlieva, kde sa má vykŕmiť, Marienka je nútená slúžiť zlej ježibabe a vykonávať všetky domáce roboty. V pozitívnej verzii je to však úplne naopak. Starenka bračeka so sestričkou pozve nakoniec dnu, no oboch opantá strach z jej správania, ale i strach z chýru, ktorý sa o nej šíri. Je preto len pochopiteľné, že sa obaja boja, že neskončia dobre. Rozhodnú sa odísť, no ona ich zastaví. Až vtedy obaja pochopia, že aj ona sa bojí, no toho čo by sa im mohlo cestou domov prihodiť. A tak sa zo stareny poznačenej zlým chýrom raz dva vykľuje dobrá, láskavá, no poriadne osamelá starenka.

Nie je ťažké zhodnúť sa, že hlavným motívom rozprávky o Medovníkovej chalúpke je strach, čo je pochopiteľné, vzhľadom na didaktický zámer vystríhať deti pred všadeprítomným nebezpečenstvom. Klasická verzia je strachom nabitá od začiatku do konca. Operuje s ním mamička, no dôvod prečo mu deti vystavuje neudáva. Je tu strach z čohosi neznámeho, keď deti o svojom nepriateľovi ani len netušia, ktorý na okamih falošne zmierňuje ježibaba, aby potom na strach súrodencov uderila plnou silou. Strach je prítomný aj v pozitívnej verzii, avšak tak, aby sa s ním dieťa naučilo pracovať čo možno najlepšie a to nejde, ak nepozná, z čoho ten strach pramení. Spoznáva jeho dôvod a nielen to. Spoznáva dôvod toho nešťastného chýru, ako aj dôvod konania samotnej starenky, čo mu celkom iste pomôže aj ten najväčší strach prekonať. Lebo ako hovorí naša starenka, bojíme sa len toho, čo nepoznáme.

Nabudúce sa dozviete prečo sa Popoluška slúžkou vo vlastnom dome stala.

autor: Juliána Pallerová