Rozprávka ako darček – Zajkovia Hopko a Ušiačik

Boli raz dvaja veľmi dobrí kamaráti. Žili si spokojne za kopčekom pri lese. Bol to zajko Ušiačik, čo výborne počuje až za päť kopcov a  jeho verný kamarát zajko Hopko. Ten zas vie skákať do ohromnej výšky. Dokáže vyskočiť až na piaty konár na strome. Zajačí kamaráti sú takí krásni, takí nohatí a takí ušatí.

Obidvaja sú dokonca takí šikovní, že sa nevedeli dohodnúť, ktorí z nich je šikovnejší. A tak si predstavte, jedného dňa si skočili do kožúškov a začali sa hádať.

„Ja som šikovnejší, lebo vyskočím aj po tie najvyššie konáre vysokej jedle,“ pýšil sa Hopko a hopkal čím vyššie, tým šťastnejšie.

„Lenže ja dopočujem až za päť kopcov a počul by som iste aj za sedem, keby si ty stále tak nehopkal. Preto som ja oveľa šikovnejší ako ty,“ odvrkol mu Ušiačik a zase sa pokúšal započuť zvuky až z krajiny za siedmimi horami – z krajiny rozprávok.

Zajko Hopko by sa už celkom iste pustil do zajka Ušiačika, keby v poslednej chvíli medzi nich neskočil dobrý ujo medveď. „Ale chlapci moji, načo sa hádať, keď môžeme veľmi ľahko zistiť, kto z vás je naozaj šikovnejší?“

„Lenže ako, ujo medveď?“ spýtal sa ho Hopko.

„Áno, ako, ujo medveď, ako zistíme, kto z nás je šikovnejší zajko?“ spýtal sa Ušiačik.

Ujo medveď hútal len chvíľu. „A čo keby by sme vymysleli preteky, aby bolo aspoň jasné, ktorý z vás je rýchlejší? Pri tejto jedličke bude štart a tam pri dube na konci lúky môže byť cieľ. No a ja vám budem rozhodcom, aby ste sa už viac nehádali.“

Obaja s týmto nápadom nadšene súhlasili a keďže išlo o naozaj veľkú vec, na ich veľké preteky sa prišli pozrieť všetky zvieratká z lesa. Štartovalo sa pri vysokej jedli a keď ujo medveď odpískal štart píšťalkou, Hopko veľkým skokom vyštartoval ako prvý, no Ušiačik ho dobiehal. Hopko skákal ako divý, no Ušiačik nohami viac prepletal. Jeden rýchlo utekal, druhý veľké skoky mal. A ako si tak vedľa seba utekali a poskakovali, obidvoch napadlo to isté.

„Nie sú tieto preteky smiešne? Či nevieme, že obaja sme veľmi šikovní?“ povedal Hopko.

„Hmm, to máš pravdu, jeden počúva doďaleka, druhý skáče dovysoka. Každý je niečím výnimočný a preto je výnimočné aj naše priateľstvo,“ povedal Ušiačik.

A presne vtedy obaja naraz radostne vykríkli: „Nezáleží na tom, ktorý z nás vyhrá. Mať priateľa je skutočná výhra.“ 

A tak nechcel vyhrať ani jeden a spolu došli do cieľa, kde sa postískali. A odvtedy sa Hopko s Ušiačikom viac neporovnávali, lebo vedeli, že každý z nich je jedinečný a najlepší v tom svojom behaní a skákaní.

KONIEC

Ponaučenie: Keď porazíš priateľa, porazíš aj seba. Niekedy prehrať znamená vyhrať.

Otázky pre detičky :

1.      Môže porovnávanie a súperenie pokaziť priateľstvo?
2.      Čo je závisť a čo je žiarlivosť?
3.     Je lepšie s kamarátmi súperiť alebo si pomáhať?

Rozprávky vznikli ako súčasť projektu Od seba k iným.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2016. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné MsKC Žiar nad Hronom.

ilustrácie: Alenka Čerťaská